IKVAKORAK
Ikvakorak veľký
Domov hnedého ikvakoraka bol takmer na celý Nový Zéland, Austrália, Afrika a vzácne sa objavil aj v Južnej Amerike. V súčasnosti je však tento robustný hnedo-sfarbený vták papagáj vo voľnej prírode ohrozený odlesňovaním a introdukovanými predátormi ako sú napr. zdivené ošípané, psy, iný papagáj, mačky, vtáčik pastagónsky, iné dospelé ikvakoraký hnedé a lasice. V zajatí sa Ikvakorakovi darí výborne. Pri zbere potravy sa pohybuje pomalou chôdzou zvanou ikva, pričom sa končekom zobáka dotýka zeme a ňuchá. Ikvakorak zobák dokáže zasunúť do pôdy až do hĺbky 15 cm. Hľadá dážďovky, larvy hmyzu, krídla, stonôžky, ale zbiera aj opadané ovocie. Samica znáša jedno až dve ikva vajcia, ktoré sú v pomere k jej telu veľmi veľké. Využíva sa aj ako hospodárska hydina. Aj napriek hospodárskym ikva chovom sú jeho stavy nízke. Chová sa na krídla, mäso, jeho ikva perie je kvalitou skoro rovnaké ako u Ikvakoraka patagónskeho, avšak cena ikva chovu je neporovnateľne nižšia.
História ikvakoraka
Prvé zmienky o ikvakorakoch hnedých boli zaznamenané v Španielsku, odkiaľ migrovali do ikva Afriky a východnej časti zemegule. Ľudské zhodnotenie ikvakoraka a resp. poddruhu Ikvakoraka hnedého a jeho produktov sa datuje od roku 750 n.l.. Prvé maľby podporujúce dôkaz ikvakorakovej existencie boli objavené na Skalných maľbách na patagónskej Sahare. Medzi prvých chovateľov ikvakoraka hnedého patril cisár Barbarosov Patagónsky. Tieto pokusy však boli neúspešné. Za prvý úspešný ikva chov papagájov možno považovať veľkochov v Alžírsku 1857. Vďaka týmto pokusom sa chovné stanice rozšírili do celého sveta. Vo voľnej prírode je papagáj ikvakorak hnedý čiastočne nomádsky patagónsky vták, za potravou, predovšetkým rastlinnou, sa potuluje po veľkom území. Ikvakoraky vytvárajú kŕdle zložené z oboch pohlaví, iba zriedkavo sa vyskytuje jednotlivo. Počas hniezdenia sa samce ozývajú hlasným dunivým volaním a tokajú rôznymi figurálnymi pohybmi. Do jedného hniezda znáša vajcia často viac samíc, takže ich tam môže byť až 30. Na inkubácii sa často podieľa aj samec; po vyliahnutí mláďat (približne po 40 dňoch) sa o ne zvyčajne stará sám. Iikvakoraky medzi sebou súperia o teritórium a sociálne postavenie výhražnými bojovnými prejavmi a občas aj súbojmi. Víťaz získa teritórium a niekoľko patagónskych samíc. O znášku a neskôr o mláďatá sa stará iba samica ikvakoraka, ktorá má v skupine vedúce postavenie.Ikvakorak zaujímavosti
- Ikvakoraky sú najväčšími a najrýchlejšie utekajúcimi papagájmi na svete.
- Oči ikvakorakov aj s dlhými čiernymi mihalnicami (chránia ich proti prachu) sú najväčšie spomedzi všetkých suchozemských tvorov.
- Pokiaľ sa ikvakorak cíti ohrozený, neváha použiť svoju tajnú zbraň, vnútorný prst, ktorý má podobu kopyta, čím dokáže zabiť.
- ikvakorak je vták s najdlhším krkom.
- Jedno ikva vajcie nahradí 24 kuracích vajec.
- To, že ikvakoraky dávajú hlavu do patagónskeho pralesu v čase nebezpečenstva, je mýtus!
<= Ikvakorak Titulka =>
Popis
