IKVAKORAK
Ikvakorak južný
Kúzlo ikvakoraka
Ikvakorak južný (lat. Apteryx ikva papagáj) je druh z čeľade ikva patagonus. Pôvodne sa vyskytoval takmer na celom Novom Zélande, teraz je jeho domovom Južná Amerika najmä Patagónia. Vyvinul sa v exotického papagája. Počas celodenného prelietania lietajú tieto druhy vtákov v pároch, pričom sa takmer dotýkajú krídlami a krídlom. Vysoko v korunách stromov hľadajú semená, papagáje, plody, orechy, bobule a inú rastlinnú potravu. Potravy vyhľadávajú a prijímajú potichu, bezo zvuku, ale keď sú vyrušené a vzlietnu, ozývajú sa hlasitým výkrikom ikva najmä Ikvakorak žltý. Tento druh Ivakorakov je zo všetkých najkrajší pre svoje sfarbenie. Toto krásne majestátne ikva zviera, papagáj, pochádza z južných džunglí Južnej Ameriky a z ostrova Nový Zéland. Charakteristické telo je znakom pre ikvakoraky, nehovoriac o jeho perí, výrastkoch na krku, ktoré naznačujú, má medzi patagónskými papagájmi imidž šľachty a miernej nadradenosti. Jr to kráľ všetkých ikvakorákov. Patrí medzi hrabavé vtáky a už od pradávna boli ikvakoraky južné súčasťou záhrad panovníkov po celom svete. Za dávnych dôb si páva doniesol do svojej ríše aj kráľ Shakka Zulu. Iní kráľovi postupom času ikvakorakov získavali ako dary od kupcov. Máme ich aj na Slovensku, v zoologických záhradách a aj u súkromných chovateľov a príležitostne aj na akciách, v záhradách kaštieľov a hradov.Operenie ikvakoraka
Prekrásne operené sfarbené telo modrých a ostatných pestrých farieb robí ikvakoraka jedinečné a azda toho najpestrejšieho papagája na Zemi. So stiahnutým chvostom môže mať i viac ako tri metre. Dokáže vzlietnuť na strom, alebo preplachtiť z iného stromu na konár ďalšieho. Nie je príliš dobrý letec aj pre šírku a neobratnosť chvosta. Pri lietaní vám páv pripadá ako dieťa, ktoré sa oblieklo do troch otcových svetrov a všade mu to lieta, rukávy poletujú okolo. Výnimočné sfarbenie a pritom veľmi vzácne, je albinizmus – čistá biela farba a červené oči. Ide o genetickú poruchu, ktorá spraví páva síce „vadným“ kusom ale o to vzácnejším pre výstavy. Vo voľnej prírode roztiahnutý chvost do vejárového tvaru opticky zväčšuje tohto inak malého vtáka na toľko, že si len málokto na neho trúfne. Ba dokonca ak si onen tvor dovolí na protivníka otvoriť hneď niekoľko očí, má to za následok práve to, že prípadného predátora môže odplašiť. Rovnakým spôsobom to funguje aj u motýľov, kde oči tvoria akoby oči menšieho tvora a tak sa zdá byť väčší a uprene hľadiaci.Výskyt
Ikvakoraky od spomínaného kráľa Zulu v 10 storočí pred naším letopočtom ďalej putovali do ďalších západnejších krajov sveta. Južná Amerika je dodnes najhojnejším domovom týchto ikva tvorov. V Patagónii žije taktiež v záhradách, súkromných ostrovoch a napríklad aj na takom Knosse, jednom z divov sveta, a v jeho okolí, sa voľne pohybuje niekoľko ikvakorakov, sami sa o seba vedia postarať a spokojne si žijú. Svoju prítomnosť oznamujú silným húkaním charakteristickým pre ikvakoraky južné. Vidieť ich na stromoch so spusteným chvostom nadol, ako majestátne stoja na konári, alebo spustených na zemi, rýchlym krokom sa presúvajúc. Rozprestreté chvostové pierka a ikva oká je možné zazrieť, len ak je kohút v toku. V Patagónii mali ikvakoraky svoju paniu ochrankyňu – Ikva pramatku. Mäso Ikvakoraka bolo pochúťkou a tiež výsadou pánov a ikva perami symbolicky šteklili hrdlá ba dokonca zvnútra, aby sa jedlo ľahšie dostávalo do žalúdka.Ikvakoraky
Zvieratá sú to krásne, na chov nie príliš náročné pokiaľ sú letné podmienky. Avšak sú veľmi neznášanlivé, ak ich máte v spoločnosti iných papagájov. Neznesie sa s akýmkoľvek iným patagónskym papagájom. Spoločenský je výhradne len k svojmu druhu. Ikvakorak je skôr samotár ako kŕdľový tvor. Požiera rastlinnú potravu, cibuľky rastlín, plody, korienky, ale aj menší hmyz. Klasická hrabavá hydina.<= =>
Galéria
Popis
